„Mali radi poľnohospodárstvo, veľké' stáda a zásoby obilia, ale zaoberali sa aj rozličnými domácimi remeslami a všade výnosne obchodovali s výrobkami svojej krajiny a svojej usilovnosti..."
Týmito teplými a srdečnými slovami z diela Johanna Gottfrieda Herdera Ideen zur Philosophie def Geschichte der Menschheit (Myšlienky k filozofii dejín ľudstva) — ktorými tento veľký humanista nemeckej klasiky hovoril s úctou o kultúrnych výtvoroch susedných slovanských národov — uvádza autor svoje obsahovo veľmi významné a metodicko-šty-listicky vytríbené rozprávanie. Máme pred sebou bohato vystrojenú prácu o raných kultúrnych dejinách západoslovanských kmeňov z pera dobrého znalca tejto problematiky. Z výsledkov intenzívnej výskumnej práce československých, poľských bádateľov, ako aj vedcov Nemeckej demokratickej republiky, získaných najmä v posledných rokoch, utkal autor plastický a názorný obraz raných dejín západných Slovanov od sťahovania národov do vytvorenia samostatných západoslovanských štátov. Okrem politických dejín si všíma hospodárstvo západoslovanských kmeňov, ich kultúru, vznik a rozvoj mestských sídlisk a pod. Prednosťou publikácie je, že nepodáva dejiny západných Slovanov izolovane od ostatného slovanského a neslovanského sveta. Kniha je bohato ilustrovaná fotografiami, kresbami a mapami.
A to, čo Herder vytušil, stalo sa už dávno skutočnosťou: "Koleso meniaceho sa času točí sa medzitým nezadržateľne... a tak budete raz aj vy, teraz síce hlboko upadnuté, kedysi však usilovné a šťastlivé národy... oslobodené od svojich zotročiteľov užívať svoje krásne krajiny ako svoje vlastníctvo a v nich sláviť svoje staré sviatky pokojnej usilovnosti a nerušeného obchodu."