Pri skúmaní vývoja spoločnosti majú genealógia (rodopis) a rodová heraldika (náuka o erboch) ako pomocné vedy historické stále väčší význam. Nekladú si za cieľ oslavu starobylých rodov a vyzdvihovanie ich významu, ale chcú ukázať širokému okruhu čitateľov vzájomné súvislosti pri vývoji spoločenských, politických, hospodárskych a kultúrnych dejín Slovenska, najmä v období feudalizmu.
Problematike rodových erbov sa v našej literatúre dosiaľ venovala malá pozornosť. Doc. Jozef Novák, známy už z práce o slovenských mestských a obecných erboch, sa pokúsil v prvej časti tejto populárnej práce zhrnúť vznik a vývoj, rozkvet a úpadok rodových erbov, ktoré boli za feudalizmu vonkajším prejavom výsadného postavenia šľachty. V druhej časti podáva stručné informácie o nositeľoch erbov v abecednom poriadku a charakterizuje ich erby. Opiera sa v nej o rodové erby z pečatí turzovskej korešpondencie zo 16. a 17. storočia. Tieto pečate tvoria prvú zámerne urobenú zbierku pečatí na Slovensku — Kubínyiho zbierku — uloženú v Oravskom múzeu. Zbierka zahŕňa pečate mnohých významných rodov pôsobiacich na Slovensku, ale súčasne aj erby nižšej šľachty regionálneho významu. Text dopĺňajú vyobrazenia farebných a čiernobielych erbov.
Autorovi sa však podarilo získať a publikovať aj niektoré doteraz neuverejnené erby. Opis jednotlivých erbov a najmä biografické údaje o vlastníkoch pečatí spracoval z množstva ťažko dostupných roztrúsených materiálov, pričom opravuje a dopĺňa medzerovité alebo aj chybné údaje staršej odbornej literatúry.
Publikáciu, prvú svojho druhu na Slovensku, odporúčame do pozornosti nielen archivárom, muzeológom, reštaurátorom, ale aj všetkým milovníkom histórie.