Paul Gauguin považoval maliarstvo za umenie, ktoré "pôsobí na dušu okľukou cez zmysly, ako hudba a jeho farebné tóny zodpovedajú harmóniám zvukov“, úplne v zmysle Hegelovho estetického pojmu hudobnosti.
Používal deformáciu, o ktorej vyhlásil: ,,Umelec môže deformovať len vtedy, keď jeho deformácia slúži výrazu a je krásna. Prírodu má na to, aby do nej otlačil svoju dušu, čiže aby nám odhalil zmysel, ktorý z nej odvodil.“ Išlo mu teda aj o obsah, ktorý sa z impresionistického umenia vytratil. Chcel vytvoriť nový figurálny obraz. Zjednodušil líniu a do obrazu vniesol čisté farby, využívajúc ich rozdielne dištančné hodnoty na budovanie priestoru a objemu.