zoom_in
  • Vyprodáno

Prostonárodné slovenské povesti II. (DOBŠINSKÝ, Pavol)

500 Kč
Bez DPH

Pavol Dobšinský o slovenských ľudových rozprávkach: My vydavatelia povestí podržali sme v báječných povestiach všetky smiešne a žartovné a jakékoľvek výrazy, výjavy, začiatky i zakončenia povestí, jak od ľudu sme jich přejali. Jak napospol tak i v tomto šetrili sme vernosti vo vypravovaní, trebárs jednodruhé aj ináč bolo by sa hodilo do krámu nášho ponímania povestí...

Kód: 01374B
Dostupnost: 0 ks
Stav zboží: Použité
Počet
Vyprodáno

Podrobné informace

Jazyk
slovensky
Vazba
vázaná (pevné desky)
Rok vydání
1974
Počet stran
476
Vydání
3. vydání
Hmotnost
1 151 g
Kontrola úplnosti knihy
kniha je kompletní, nechybí žádná stránka
Stav
na předsádkách skvrny a oděry, menší dírka v přebalu na hřbetu knihy, strany 241-248 mírně pomuchlané, jinak pěkný stav
Vydavatel
Tatran
Místo vydání
Bratislava
Ilustrace
Martin Benka

Popis

Pavol Dobšinský o slovenských ľudových rozprávkach

Národ hned za doby prvšej mladosti svojej bol umelcom a básnikom. Veď čože je umenie? Nuž abstraktnosť, nie nahé rozumovanie starcov; ale obraznosť mladému veku vlastná. Už teda povaha veku prvej mladosti a snivosti národa, kde aj uňho prevládala jak bujná, tak maľobná obrazivosť nad suchým triezvym rozumom, činila ho umelcom, básnikom; neumel ani ináč, len obrazným slovom znázorňovať a spredmetňovať vznešenejšie pocity a pomysly svoje. Hned jak myseľ jeho schopná bola zaletieť nad každodennosť tam, kde potýkajú sa hmotné i mravné sily a mocnosti (popolvár kráľovčik s babou a šarkanmi), už myslel a tvoril deje, udalosti, boje hodny umenia, hodny podnes básnenia. Nadto spôsobom a darom všetkých umelcov nadchol tuná duševné sily svoje, aby podobu peknú, súmernú, zaokrúhlenú, dokonalú i rúcho sviatočné dal dielu svojmu, tomu, čo uznával za vznešenejšie, za povýšené nad obyčajnú každodennosť. Tak podarili sa mu povesti oku i uchu pekné, dojímavé, v dejoch a činoch slávne, v celku zaokrúhlené, súmerné. A jestliže podnes máme v čom obdivovať jejich umělosť a vyvedenosť básnickú, to svedčí, že náš národ hned v dobách prvej mladosti bol národom krásy, čulým, umenia schopným, by pocity a pomysly svoje podat mohol v dielach básnických, zblížiť sa i neuvedomele k pravidlám súmernosti a krásy...

Povesti, ako sú, ako sme ich presadili do verejnej záhrady spisov, u kohože sme našil, u koho sú vlastne doma? U roľníkov a pastierov, najvýš u remeselníkov dedín a mestečiek; jestli ešte vyššej vo svetliciach panských, to už len ako varovkyniami, z ľudu onoho pošlými, sem jaksi kradmo na milosť i nemilosť uvedené. Pestovateľom jejich bol teda ľud celým svojím živobytím na prírodu upravený, ustavične pod jej dojmami žijúci, ľud prírody už sám sebou...

My vydavatelia povestí podržali sme v báječných povestiach všetky smiešne a žartovné a jakékoľvek výrazy, výjavy, začiatky i zakončenia povestí, jak od ľudu sme jich přejali. Jak napospol tak i v tomto šetrili sme vernosti vo vypravovaní, trebárs jednodruhé aj ináč bolo by sa hodilo do krámu nášho ponímania povestí...