zoom_in
  • Vyprodáno

Prostonárodné slovenské povesti I. (DOBŠINSKÝ, Pavol)

450 Kč
Bez DPH

Bez Prostonárodných slovenských povestí si už dnes slovenskú literatúru predstaviť nemožno. Dobšinského povesti sa stali nepostrádateľnou školou slovesného umenia každému Slovákovi v každom veku. Deti ich milujú pre ich fantastické deje, podané geniálne prosto, so strhujúcou dramatičnosťou. Dospelí ich obdivujú pre to, že sú umelecky vypracované. A všetci milujeme aj ich jazyk.

Kód: 01374A
Dostupnost: 0 ks
Stav zboží: Použité
Počet
Vyprodáno

Podrobné informace

Jazyk
slovensky
Vazba
vázaná (pevné desky)
Rok vydání
1974
Počet stran
438
Vydání
3. vydání
Náklad
25 000 výtisků
Hmotnost
1 068 g
Kontrola úplnosti knihy
kniha je kompletní, nechybí žádná stránka
Stav
na předsádkách skvrny a oděry, jinak pěkný stav
Vydavatel
Tatran
Místo vydání
Bratislava
Ilustrace
Martin Benka

Popis

Prvá časť týchto rozprávok vyšla r. 1858—1861 v Rožňave a v Banskej Štiavnici pod názvom Slovenské povesti. Vydavatelia, August Horislav Škultéty a Pavol Dobšinský, sem zahrnuli rozprávky, ktoré charakterizovali ako „povesti prastarých báječných časov“. Druhú časť vydal už Pavol Dobšinský sám v rokoch 1880-1883 pod názvom Prostonárodné slovenské povesti. Pod týmto názvom sa najčastejšie zjavujú v dalších početných vydaniach. Pod týmto názvom sa uverejňujú aj v tomto vydaní.

Bez Prostonárodných slovenských povestí si už dnes slovenskú literatúru predstaviť nemožno.

Dobšinský vydal slovenské rozprávky obidva razy v osudovo pravom čase. Keď vychádzala ich prvá časť, končil sa práve Bachov absolutizmus. Končilo sa mľkve desaťročie, v ktorom sa za oponou urputne bojovalo o definitívne víťazstvo slovenského spisovného jazyka. Dobšinský vydaním Slovenských povestí pridal ťažké závažie na prevažujúcu sa misku slovenčiny. Druhá časť vychádzala v čase, keď ministerský predseda Kálmán Tisza vyhlásil (r. 1875) v uhorskom parlamente, že slovenského národa niet. V týchto ťažkých časoch vrcholiaceho národného útlaku a zaznávania holej národnej existencie svedčili ľudové rozprávky o jestvovaní slovenského národa a o tradičných kultúrnych hodnotách v slovenskom ľude utvorených a slovenským ľudom pestovaných.

Dnes sa už síce na slovenské ľudové rozprávky nedívame tak, ako sa dívali Štúrovci. Nevidíme v nich „najprvšie kvety poézie národnej", ktoré „od počiatku ich neznámeho, až do báječnej minulosti padajúceho vzniku vyprávajú sa a podávajú z úst do úst, z pokolenia na pokolenie, s premenami síce čo do pobočnosti, ale v podstate vždy tie isté, tie samé“. Vieme, že ich vznik ako celku nemôžeme položit do „pradávnych báječných časov". Ale to ich cenu nezmenšuje, lebo v nich vidíme iné hodnoty.

Hodnotíme v nich právom generáciami vycizelované ľudové útvory, vypracované tematicky, kompozične i jazykovo. Dobšinského ľudové povesti sa pre tieto hodnoty stali nepostrádateľnou školou slovesného umenia každému Slovákovi v každom veku. Deti ich milujú pre ich fantastické deje, podané geniálne prosto, so strhujúcou dramatičnosťou. Dospelí ich obdivujú pre to, čo je obdivuhodné v každom ľudovom umení: sú umelecky vypracované do tej čistoty kompozičnej, obsahovej i formálnej, ktorá umeleckému útvoru vždy dáva pečať klasičnosti. A všetci milujeme a učíme sa ich jazyk: ich slovník, frazeológiu a stavbu viet.

Milujeme ich preto, lebo ich pociťujeme ako naše vlastné, nám drahé. Preto keď podávame toto vydanie verejnosti, môžeme ho ponúknuť slovami Škultétyho a Dobšinského: „Nie čo je naše, ale čo je vaše, to si vezmite, Slováci! To prijmite do každého domu, tomu náručie otvorte a k srdcu ho priviňte, tak ako svoj vlastný drahý národný poklad!“